Povinnosť záchytu dažďovej vody pri novostavbách (aktualizované 2022)

Staviate nový dom? Potom by ste mali venovať pozornosť legislatíve, ktorá upravuje povinnosti staviteľov novostavieb. Záchyt dažďovej vody na vlastnom pozemku je oveľa prísnejší a v zodpovednosti každého investora, resp. majiteľa novostavby. Bez riešenia vsakovania či odtoku dažďovej vody na vašom pozemku sa pripravte na komplikácie pri schvaľovaní stavebného povolenia a kolaudácii.

Povinnosti obce a stavebníka pre hospodárenie s dažďovou vodou

Pravidlá pre správne nakladanie s dažďovou vodou má Slovensko už niekoľko rokov a vychádzajú z európskej legislatívy. Povinnosti sú rozdelené medzi stavebníka a obec:

Povinnosti stavebníka:

Riešiť záchyt dažďovej vody v maximálnej možnej miere na svojom pozemku:

• dažďovú vodu zo strechy a odvodňovaných plôch zachytávať a zadržiavať na pozemku tak, aby neodtekala naraz
• nechať dažďovú vodu vsiaknuť do pôdy
• ak vsakovanie nie je možné, vypustiť ju regulovaným odtokom do tzv. delenej dažďovej kanalizácie (oddelené od splaškovej kanalizácie)
• ak ani to nie je možné, potom dažďovú vodu regulovane vypúšťať do jednotnej kanalizácie

Povinnosti obce:

Vytvárať podmienky pre stavebníkov a ísť príkladom v hospodárení s dažďovou vodou:

• poznať geológiu a vsakovacej kapacitu na území obce
• budovať dažďovú kanalizáciu tam, kde vsakovanie nie je možné
• v územnom plánovaní zohľadňovať potrebu udržania zelene a priepustné pôdy, a naopak minimalizácia súvislých betónových a inak nepriepustných povrchov
• rozdeľovanie veľkých poľnohospodárskych celkov, vracaní vodných tokov do pôvodných točitých riečišť a obnova lužných lesov

Podrobně viz zákon č. 50/1976 zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)

Ako záchyt a vsakovanie dažďovej vody pri novostavbe riešiť?

Ako pripraviť, aby sme predišli problémom s kolaudáciou stavby? Najlepšou prípravou so záchytom dažďovej vody už pri stavebnom plánu počítať, a naopak ho využiť čo najviac pre úsporu do budúcnosti efektívnym využitím dažďovej vody pre potreby objektu.

Prvý krok: zistenie podložia pozemku

Ak nám tieto informácie neposkytne obec z ich geologického prieskumu, je potrebné si nechať vypracovať hydrogeologický posudok u špecializovanej firmy. Posudok je hodnotením vzoriek zemín získaných vrtnú sondou, kedy je vykonaná nálevovom skúška pre určenie koeficientu vsaku. Na základe terénnych prác je spracovaný odborný posudok, ktorý obsahuje aj zameranie okolitých vodných zdrojov.

Druhý krok: vsakovanie alebo vypúšťanie dažďovej vody

Podľa typu podložia a podľa miestnych podmienok zistíme, ako budeme môcť s dažďovou vodou nakladať:

• prioritne by sa voda mala vsiaknuť do pôdy, na ktorú spadla
• ak to nie je vzhľadom na miestne podmienky možné, povoľuje zákon vypúšťať dažďovú vodu do oddelenej dažďovej kanalizácie

Kedy nie je vsakovanie možné?

• ak nie je k vsakovanie vhodné podložia (nepriepustné íly a hliny)
• ak by hrozila kontaminácie, ktorá by mohla znečistiť podzemné vody
• vo výnimočných prípadoch povoľuje zákon vypúšťanie dažďovej vody do stokovej kanalizácie (napr. keď obec v mieste nezbudovala oddelenou dažďovú kanalizáciu a v mieste je ílové podložie)

Tretí krok: zaistenie zadržiavania dažďovej vody

Vodu nemôžeme nechať vsakovať alebo vypúšťať do kanalizácie “len tak”. Mohli by sme tak spôsobiť problémy napr. Pri prívalových dažďoch. Vodu treba vypúšťať postupne (regulovane). Riešením sú väčšinou:

• Vsakovacie systémy

Vsakovanie zaistiť klasickú vsakovaciu jamou naplnenú kamenivom. Dôležitá je správna voľba veľkosti, aby nedochádzalo k odtoku vody na susedné pozemky. Rozhoduje mnoho faktorov od zrážkového úhrnu, hladiny podzemnej vody, po hĺbku usadenia objektu.

Ďalšou možnosťou je systém drenáží z drenážnych rúrok. Tie sa väčšinou zabalí do geotextílie, uloží do hĺbky cca 50 cm a obsypú štrkom. V rúrkach sa voda dočasne zadržiava a podľa priepustnosti pôdy sa zvoľna vsakuje do podzemia.

Nevýhodou vsakovacích systémov sú rozsiahle zemné práce, presuny zeminy a štrku a postupné zanášanie jám zeminou. Predovšetkým ale dažďovú vodu nijako nevyužívate, bez úžitku ju nechávate vsiaknuť do zeme.

• Podzemné nádrže na vodu

Podzemná betónová nádrž vám vyrieši nielen zákonnú povinnosť, ale vďaka nej aj ušetríte. Získanú dažďovou vodou potom môžete zalievať záhradu alebo napr. splachovať toalety. Cieľom je šetriť pitnú vodu, a tým zároveň šetriť na mesačných výdavkoch za vodné a stočné. Počiatočné náklady sa investorovi vráti v závislosti na tom, ako veľkú nádrž vyhotovuje, aký je úhrn zrážok v danej lokalite a či využije dotačnej podpory štátu. Obstarávacia cena takejto nádrže je už od 500 EUR, kompletnú ponuku môžete nájsť v našom cenníku.

• Retenčné nádrže

V čom sa líši od nádrže na vodu vyššie? Ich hlavnou úlohou je zadržať po nejakú dobu zrážkovú alebo prívalovú vodu, ktorá je následne vypúšťaná do vodného toku alebo v zákonom povolených prípadoch do kanalizácie. Retenčné nádrže sa budujú predovšetkým na priemyselných objektoch a väčších pevných plôch. Slúži primárne na zadržanie vody, nie k jej opätovnému využitiu.

Riešenie povinnosti záchytu dažďovej vody u stavby za 0 €

Povinnosť riešenia dažďovej vody na vlastnom pozemku nesporne znamená navýšenie rozpočtu na stavbu. Je to ale jedna z mála investícií, ktoré sa vám do niekoľkých rokov môže plne vrátiť. Ako na to?

Využiť dažďovú vodu na maximum

• je skutočne škoda nechať dažďovú vodu len tak vsakovať alebo odtekať
• stačí aj jednoduchá mechanická filtrácia a získate úžitkovú vodu na zálievku záhrady, upratovanie, apod.
• pri efektívnom využití dažďovej vody môžete ušetriť až 50 % spotreby vody v domácnosti
• dĺžka návratnosti je okrem počiatočných nákladov ovplyvnená hlavne množstvom atmosférických zrážok a výškou platieb za vodné a stočné
• výšku investície ovplyvňuje aj rozsah prác a do akej miery si domácnosť dokáže nádrž osadiť svojpomocne

Počiatočná investícia sa vám tak môže vrátiť celá späť a to počas niekoľkých rokov – viď náš ilustratívny prepočet návratnosti nádrže na dažďovú vodu. Efektívne riešenie využitia dažďovej vody na pozemku navyše zvyšuje aj hodnotu vašej nehnuteľnosti.

A pocit, že zároveň pomáhame obnove prirodzených procesov prírody a zlepšujeme tak budúcu kvalitu života nás a hlavne našich detí, je na nezaplatenie.

Ako súčasný nedostatok vody vzniká a ako povinnosť prispieva k riešeniu

Prírodné princípy sú jednoduché, ale perfektne funkčné. Dážď sa v prírode zachytáva na listoch, ihličie, padá na zem do trávy. Veľká časť sa ešte pred dopadom alebo z povrchov vyparí do vzduchu. Po dopade na zem sa ďalší podstatná časť vsiakne do zeme. A len menšie zvyšok, ktorý sa nestihol vypariť ani vsiaknuť, odteká po povrchu do potokov, riečok a riek. Voda, ktorá sa vyparila, spadne opäť na zem. Buď ako dážď alebo ako rosa (voda, ktorá sa kondenzuje zo vzduchu v chladných miestach alebo v noci). Pri prirodzenom procese je krajina zdravo zavodnená a počasie býva stabilný.

Ľudstvo svojou činnosťou zásadne mení prírodné procesy:

• meníme krajinu – pokrývame krajinu stavbami, chodníky, cestami, terasami. Voda sa potom nemá kam vsakovať. Mestá sa prehrievajú slnečným teplom a neochladzuje je žiadna voda, ktorá by sa postupne vyparovala. Odstraňujeme živé ploty a zlučujeme menšie políčka s predely a s rôznorodými plodinami na obrovská obilné polia, kde sa voda nemá kde zachytiť.
• kanalizujeme dažďovú vodu – namiesto aby sa voda vsiakla tam, kde spadla, odvádzame ju hneď do kanalizácie. Aj tá však začína vytvárať problémy. Nielen preto, že odvedená voda chýba. Mestá sa totiž rýchlo rozvíja a kapacita kanalizácie nestačí. Z okrajových častí sa voda odvedie a je jej toľko, že potom pri nárazových zrážkach vyplaví z kanalizácie centrum mesta.

Výsledok
Voda v krajine chýba, a to vo veľkom. Vznikajú tak dlhé obdobia sucha, mestá, a nakoniec aj celé kontinenty sa prehrievajú, a potom nás zasahujú veľké prívalové zrážky z oceánov. V prirodzene zavodnené krajine prší často, ale nijako výdatne. V odvodnenej krajine prší poskromne, ale extrémne.

Riešenie
Jedným z riešení problémov s vodou je zamedziť prudkému odtoku dažďovej vody z lokality, kde dážď spadne. To musí byť zodpovednosťou každého vlastníka pozemku, resp. nehnuteľnosti.

Boj s nedostatkom vody je jednou z dlhodobých priorít väčšiny krajín. Se stále prísnejšími legislatívnymi úpravami sa môžeme stretnúť naprieč krajinami Európskej únie.